..zajtra ma budeš milovať 1.časť

17. září 2011 v 20:53 | °Lilo° |  Jednorázové poviedky
Taká na dobrú noc. Dúfam že sa bude páčiť. Druhú časť dám zachvíľu. :D Zdroj: www.moj-hp-svet.estranky.cz

Lily sedela vo veľkom kresle. Bradu si podoprela rukami, ktoré spočívali na okennom parapete a pozerala von. Za trochu zaprášeným sklom sa mihotali snehové vločky. Predstavovala si, že v každej vločke je ukrytá duša. Prichádzajú naspäť na svet na krátky čas, aby strávili Vianoce s milovanými a potom odídu napäť do neba ako para. Možno, keby teraz otvorila oblok a natiahla dlane, mohla by opäť držať za ruku svojich rodičov.
"Evansová?"

Obzrela sa. Kto tu môže byť takto neskoro v noci? Klubovňa už bola predsa dávno prázdna, keď sa sem vrátila po neúspešnom pokuse zaspať. Samozrejme, bol to Potter.

"Práve teba som chcel stretnúť," vyceril zuby akoby tu bol čisto náhodou.

"Čo zase chceš?" odvrátila od neho pohľad. Nemala na jeho hlúposti náladu.

"Všimol som si, že si sa zapísala na zoznam," povedal, vytiahol prútik a jednoduchým mávnutím si pritiahol kreslo k nej. Sadol si. "Zostávaš cez Vianoce tu?"

"Nemám kam inam ísť," odvetila sucho. Musel to vedieť. Určite vedel, že na začiatku školského roka prišla o rodičov. "Petunia teraz žije s priateľom. Určite sa čoskoro vezmú."

"Ale tu nikto nezostáva," podotkol. "Teda, nikto z tvojich priateľov."

"To nevadí. Teraz som doma tu." Sama nevedela prečo mu to hovorí. Zdalo sa jej zvláštne dôležité, aby rozumel, že sa už nemá kam vrátiť. "A navyše, je to moja posledná šanca stráviť tu Vianoce! Ktovie, kde budem budúci rok."

James sa uškrnul. "Mal by som jeden typ, kde by si mohla byť."

Zamračila sa. Nikdy s tým nedá pokoj? Teraz predsa rozprávajú o úplne iných veciach! Ale on musí stále dobiedzať s tým hlúpym radne. Niekedy mala chuť prijať pozvanie len preto, aby konečne sklapol.

"Ak si prišiel kvôli tomu..."

"Nie, nie," poponáhľal sa uviesť veci na pravú mieru. "Mám istý návrh, Evansová. Spočiatku sa ti to nebude páčiť, ale potom zistíš, že je to úžasná myšlienka. Z mojej hlavy, samozrejme."

"Akýsi si veľmi vtipný na tak neskorú hodinu," nedocenila jeho snahu.

"Pamätáš na Vianoce keď sme boli prváci?" vyzvedal.

"Nanešťastie áno," prevrátila oči.

"Daj mi šancu aby som ti ich oplatil," požiadal ju. "Poď na prázdniny k nám."

Zvedavo naňho pozrela. Vyzeral ako vždy, nevedela čo čakala. Ten výbuch galantnosti musel byť čisto náhodný. "Blúzniš?"

"Naozaj, Evansová. Už som ťa vyčiarkol zo zoznamu tých, čo zostávajú a navyše, mama by bola nesmierne rada," argumentoval.

"Ty si jej povedal, že prídem?" prudko sa narovnala.

James prikývol. Sebavedomý úškrn prezradil, čoho sa obávala. Pani Potterová to berie ako hotovú vec, ak teraz nepríde, určite ju sklame. "Ty nie si normály! Čo ak nechcem byť na Vianoce s cudzou rodinou? Čo ak chcem byť sama?!"

"Ale no tak, nerob scény," upokojoval ju. "Sľubujem, že sa k tebe budem správať milšie, než ty ku mne, keď som u vás uviazol."

Lily sa pri spomienke na svoje vtedajšie vyčíňanie začervenala. "Dobre teda, ale mám jednu podmienku."

"Do toho."

"Môžeš mi sľúbiť, že sa ma nebudeš snažiť zbaliť?" spýtala sa obozretne. Na to naozaj nemala náladu.

James však okamžite s úškrnom prikývol. "Sľúbiť ti to môžem. To hej. Takže pôjdeš?"

"Áno, ale žiadne pozývanie na rande!" uistila sa ešte raz.

"Super!" tešil sa James a od radosti by ju najradšej vybozkával. A napokon, prečo by sa mal uspokojovať len s myšlienkou na bozk, keď ju mal celú pre seba? Vzal jej hlavu do dlaní a pobozkal ju priamo na pery. "To bude bomba, Evansová! To budú tie najlepšie prázdniny!"

"Povedala som žiadne..."

"Nepozývam ťa na rande, len som ťa bozkával a to je rozdiel!" vyhlásil, zasmial sa a zamieril do chlapčenských spální.


Na druhý deň odchádzal Rokfortský expres. Študenti sa prúdom valili na malé nástupište.

"Black nejde? Myslela som, že bude tiež u vás," obzerala sa Lily po celom nástupišti, keď ju James našiel a snažil sa ju presvedčiť, aby šli v jednom kupé.

"Sirius zostáva," odvetil. "Má nejakú novú známosť, s ktorou to vyzerá vážnejšie ako vážne a nechce ju tu nechať."

"Myslela som, že odchádza," mračila sa Lily.

"Aj on si to myslel. Spoznal ju až včera," zahováral James a už ťahal jej kufre do prvého voľného kupé. "Zabudla si niečo, Evansová?"

Lily sa obzerala do všetkých strán. "Áno. Neviem kam som podela rozum."

"Skôr kde si ho mala doteraz," uškŕňal sa.

"Prosím?" spýtala sa nebezpečným tónom.

"Priznaj, že si so mnou mohla ísť na to rande už skôr."

"Toto nie je rande," opravovala ho ako malé dieťa. "Toto sú prázdniny."

James mykol plecom. "Hovor tomu ako chceš."

Či už chcela, alebo nie, James jej nasťahoval veci do spoločného kupé. Našťastie nemusela pretrpieť celú cestu len v jeho spoločnosti. Remus, Peter a Kiara sa k nim pridali a celú cestu sa spoločne zabávali. Londýnska stanica sa objavila skôr, ako čakali, kupé sa zase rýchlo vyprázdnilo a Lily sa ocitla na stanici stojac vedľa Jamesa.

"Kde sú vaši?" spýtala sa prečesávajúc pohľadom tváre okolo, či nenájde známu Jamesovu tvár v staršom vydaní.

"Neprídu, sme dosť veľkí aby sme trafili sami," zaškeril sa. "Navrhujem prípojné premiestňovanie." Bolo jasné, že slovo 'prípojné' bolo v tomto prípade dôležitejšie, než 'premiestňovanie'.

Chytil ju za ruku a vzápätí pocítila zo všetkých strán nepríjemný tlak. Neznášala premiestňovanie, ale vedela oceniť jeho výhody.

Ocitli sa po členky v snehu. Po ich pravici sa tiahol dlhý vysoký múr husto obrastený brečtanom. V tomto ročnom období z neho však veľa nezostalo. Na druhej strane sa rozprestierala neveľká čistinka, ktorú ohraničoval les.

"Je to odtiaľto ďaleko? Máte tu zimu," zadrkotala Lily zubami. Pred seba nevideli, pretože cesta sa po pár metroch stáčala doprava popri múre.

"Len kúsok," uistil ju a rezko vykročil. Kufre sa poslušne vznášali vedľa neho ako dobre vycvičené psy, ktoré nasledujú svojho pána. Po chvíli sa otočil: "Mám ti pristaviť kočiar, alebo pôjdeš sama?"

"Kočiar," odfrkla si, ale konečne mávla prútikom a aj jej kufre nabrali potrebnú letovú výšku, aby pred sebou netlačili celú kopu snehu. "Žiješ v stredoveku? Mal si mi ponúknuť minimálne svoju metlu."

Všimol si, že keď za ním vykročila, kopírovala jeho kroky v snehu. Vyšli za zákrutu a Lily s úžasom zastala. Dieru v múre po jej pravici vypĺňala obrovská ťažká tepaná brána. Za ňou sa vo vysokom dvojrade zoradili tuje aby vytvorili krásnu aleju privádzajúcu ľudí až k domu. Ani sa tá krásna stavba nedá nazvať jednoducho 'domom'. Bol to zámok!

"Nádhera," zažiarila nadšením. "Pozri na to, Potter! Keď budeš bývať v takomto dome, potom ma skús pozvať na rande!"

James zastal a obzrel sa. "Materialistka."

"Hej," uškrnula sa. "Keď vidím toto tu, musím byť trochu materialistická! Predstav si aké to asi musí byť mať takýto domček. Kto tu býva? Chcem sa tam ísť pozrieť!"

"Jeden idiot," pokrčil James plecia, pristúpil k nej a vytiahol prútik. "Alohomora!"

Brána sa otvorila. Nevydala však ani najmenší zvuk a James sa odvážne pustil priamo za svetielkami z okien.

"Nechoď tam, Potter! Len som žartovala!" zavolala za ním hlasným šeptom a vyplašene sa obzrela. "Vráť sa, čo ak nás chytia?"

Počula, ako sa James smeje.

"Čo ak majú psy?" zakričala, pretože sa už vážne vzďaľoval.

"Nemáme psy, Evansová! Je to staromódny zvyk. Pretože niekto žije v zámočku, nemusí hneď mať štyri lovecké psy!" zakričal cez plece. "Tak ideš, alebo budeš nocovať vonku?"

Najprv za ním vykročila pomaly a váhavo, akoby mu neverila, že strávi Vianoce na tomto rozprávkovom mieste. Potom, keď sa za ňou brána sama zavrela, sa rozbehla, pretože nechcela príliš zaostávať. O chvíľku uvidí jeho rodičov a musí sa tváriť, že takéto niečo od začiatku čakala.

"To je naozaj tvoj dom?" ubezpečila sa ešte váhavo.

James si kriticky premeral budovu zapadanú snehom. "Toto je len moje letné sídlo. Ak chceš vidieť môj dom, musíš sa objednať na audienciu aspoň pol roka vopred, Evansová!"

Lily sa zachichotala. "Je to tu prekrásne. Aspoň si môžem byť istá, že nebudem nikomu zavadzať."

Zasmiali sa, vyšli po dvoch schodoch, ktoré stáli pred vchodom zrejme len na to, aby zavadzali a James otvoril. "Vitaj v mojom zámočku."

Vošli do haly. Veľkej zlatej vykúrenej haly s dvojitým schodiskom a sochou zlatého jednorožca. Lily nevychádzala z údivu. Toto bol najväčší a najkrajší dom v akom kedy bola. Nedokázala sa zrieknuť podozrenia, že je to iba nejaký hlúpy Jamesov žart, no celou svojou dušou dúfala, že všetko čo tu vidí je naozaj.

"Čokoľvek budeš chcieť chytiť do ruky, požičať si alebo zjesť, nech sa páči. Je ti to k dispozícii. Keby si niečo potrebovala alebo nemohla nájsť, povedz to mne. Na všetko ostatné je tu Ciry, domáci škriatok. Ale nevolaj ju príliš často, je už stará," zhrnul James spokojne, zabuchol za sebou dvere a zhodil si z pliec cestovný plášť. Keď ho prehodil cez vešiak a opäť pozrel na Lily, musel sa zasmiať. "Čo je?" rozhodil rukami.

"Tvoji rodičia prídu až večer?" spýtala sa. Vôbec ich totiž vo svojom prehovore nespomenul.

"Oh, ták," smial sa a zamieril bočnými dverami do obývačky. "Naši šli k akýmsi známym do Írska či kam. Prídu až po Novom roku!"

"Prosím?!" zavrčala Lily, dobehla ho a zastala mu cestu. "Chceš mi povedať, Potter, že si ma tu zatiahol len tak z dlhej chvíle? Chcel si mi len ukázať aký máš úžasný dom? Si naozaj neskutočný! Môžeme sa rovno vrátiť do školy!"

"Nemienim sa nikam vracať," odvetil, odsunul ju nabok a zamieril k veľkému Vianočnému stromčeku, ktorý stál pri okne. Zdobilo ho zopár veľkých bielomodrých ozdôb a umelý sneh, ktorý sem-tam opadával z vetvičiek a roztápal sa na vykurovanej podlahe.

"Vravel si, že tvoja mama sa na mňa teší! Oklamal si ma!" rozčuľovala sa.

"Povedal som, že sa poteší, ak tu prídeš, netvrdil som, že tu bude s nami," obhajoval sa.

"Si hnusný podvodník," zavrčala. Mala milión chutí zvrtnúť sa na päte a nechať ho tu úplne samého. Čo si to vôbec dovoľuje, takto ju ťahať za nos ako totálneho blázna?

James sa uškrnul. "Keby len to, Evansová. Ešte k tomu som aj arogantný idiot."

"Áno, to si," súhlasila. "Odchádzam. Zbohom!"

Zamierila späť do haly a pri každom kroku tak dupla nohou, že James nemohol mať o jej odchode ani najmenšie pochybnosti. Jej kroky zrazu utíchli. "Kde mám kufre?"

Potichu sa zasmial. "Ciry ich zrejme odpratala do izby. Nevedela, že sa zdržíš tak krátko. Musíš ísť hore, doľava a znovu doľava a potom sú to piate dvere napravo. Písal som mame, aby ťa tam ubytovali."

"Robíš si srandu?"

"Potrebuješ k tomu nakresliť mapu?" výsmešne podvihol obočie.

Lily si prekrížila ruky na hrudi. "Na to, aký je ten tvoj škriatok starý je až príliš rezký," okomentovala, vykročila hore schodmi a potichu si opakovala: "Doľava, doľava, doprava piate..."

"Ciry," zašepkal a vedľa neho sa po slabom puknutí zjavil vyschnutý starý domáci škriatok.

"Áno, pane?"

"Priprav večeru do malej jedálne a nech ťa potom už ani nepočujem, dobre?" prikázal a pomaly vykročil za Lily. "A... uprac mi izbu."

"Vaša izba je uprataná ako vždy, pán James," odvetil škriatok hrdo.

"Super, tak bež," spokojne sa usmial a vykročil o niečo rezkejšie. "Evansová? Asi som sa sekol. Mala si ísť doprava!"

Lily zastala pred koncom chodby. "Prestaň s tým."

"Nemôžeš sa na mňa hnevať! Vieš, že som klamár a podvodník," oznámil jej s úškrnom. "Ja nemôžem za to, že máš problémy s pamäťou."

"Si ako malé decko."

"Nevinný a rozkošný?" zasmial sa, strčil si ruky do vreciek nohavíc a s neustálym úsmevom pokračoval. "Prestaň trucovať, Evansová. Nikdy som ti nesľúbil, že tu bude okrem nás aj niekto ďalší a keď si už tu, mohla by si to so mnou pretrpieť. Alebo si taká krutá, že by si ma nechala samého celé Vianoce? Bude ti tu úžasne. Sľubujem, že sa ti tu bude páčiť. Veď domom si bola nadšená od prvého momentu a to ostatné sa spraví. Zostaň tu."

Lily si ho premerala od hlavy po päty. Ak tu zostane, bude to Potterovo víťazstvo. Vošla sama, dobrovoľne na jeho teritórium a je mu odkázaná na milosť. Veď ani nevie kde sú jej vlastné veci! Nedokáže trafiť do svojej izby! Ale na druhej strane by tak nesmierne rada zostala. Tento "dom", alebo skôr rozprávkový palác bol priam stvorený kvôli Vianociam. A to videla len jeho nepatrnú časť! "Ako ďaleko je moja izba od tvojej?"

"Je to len kúsok. Keby si niečo potrebovala..."

"Chcem inú. Najlepšie na druhom konci domu," oznámila mu striktne. "A ty mi tam nebudeš loziť, pokiaľ ťa sama nezavolám."

"Rozkaz, generál!" škeril sa, predbehol ju a takmer tanečným krokom ju viedol chodbou hlbšie do útrob starého domu. "Budeš mať izbu tu, na druhom konci. Ale keď sa budeš v noci báť, nečakaj, že ťa bude niekto počuť ako kričíš o pomoc. Si tu úplne odrezaná od zvyšku civilizácie!"

"Čiže od teba, však?" uškrnula sa, otvorila dvere pri ktorých zastal a nazrela dnu. "Táto izba mi úplne vyhovuje."

"Fajn," oprel sa ramenom o zárubňu.

Lily prešla popri vysokej vyrezávanej posteli, starej skrini, ktorá siahala až po strop a stolíku so zrkadlom a zastavila pri okne. Ťažké závesy boli odhrnuté nabok a zachytené zlatými obručami, takže výhľad si mohla užiť v plnej nádhere. Dole sa rozprestierala záhrada hodná obdivu. Keby ju neskrývala pred jej zrakom snehová posýpka, určite by bol rovno pod jej oknom záhon ruží. Čerešňa napravo sa striasala pod nápormi vetra a chodníček okolo fontánky už dávno nikto neodhádzal. A tamten hájik zrejme skrýva niečo, čo bude potrebné preskúmať!

"Poviem Ciry, aby ti tu priniesla veci a..."

"Urobím to sama," vyhlásila, hodila svoj mokrý cestovný plášť na posteľ a vrátila sa ku dverám. "Chcem sa tu trochu zorientovať."

James privolil a previedol ju cez celý dom na druhú stranu. "Tuná mala byť tvoja izba a tamto je moja," ukázal na úplne posledné dvere. "Chceš sa tam ísť pozrieť?"

"Nie," odsekla, zašla si po veci a opäť vyšla na chodbu. "Netúžim vidieť ani milimeter z tvojej izby. Nemusíš sa ani snažiť dostať ma tam. Nepodarí sa ti to. Kedy, kde a čo budeme večerať?"

"V malej jedálni, kedy len budeš chcieť a čo, to vážne netuším," pokrčil plecia, kývol jej na rozlúčku a odišiel do svojej izby.

"Neviem kde je jedáleň!" zavolala za ním.

"Tak ma príď vyzdvihnúť. Zavediem ťa tam!" zavolal spoza dverí a viac ho nebolo.

Lily sa vrátila do svojej izby.

Mohla ísť späť do Rokfortu, ale čo by tým získala? Aj tak sú všetci niekde s rodinami. Byť sama v Rokforte je takmer rovnaké ako byť s Jamesom tu. A navyše sa jej tu nesmierne páčilo. Vysoké staré okná, priestranné izby a tajomné truhlice - úplne nové, neprebádané územie! Vybalila si veci a rozhodla sa, že sa trochu poobzerá po dome. Ukázalo sa, že tento honosný dom sa rozdeľuje na dve krídla - teraz by sme ich mohli nazvať Lilino a Jamesovo, pretože každý z nich sa nachádzal v inej časti domu - spojené budovou, cez ktorú vchádzali dnu. Potúlala sa chodbami, obdivujúc zavesené obrazy a vystavené sochy, ktoré tu stáli, akoby mimochodom, pretože všade inde zavadzali. Niežeby do priestoru nezapadali, ale boli rozložené tak nerovnomerne, až mal človek dojem, že sa tu ocitli náhodou. Nakukla do niekoľkých dverí, za ktorými sa skrývali salóniky, hosťovské izby a natrafila aj na dve pracovne. Niektoré z dverí však boli zamknuté alebo natoľko nezaujímavé, že sa ani nesnažila nazrieť dnu. Keď zišla veľkým schodiskom do haly, natrafila na Jamesa. Možnosť pozrieť si aj túto časť domu teda okamžite hodila za hlavu. Nechcela pri tom žiadnu spoločnosť a už vôbec nie jeho.

"Výborne, že ideš, môžeme sa navečerať!" potešil sa. "Práve včas, Evansová, už začínam byť vážne hladný."

"Tak fajn," súhlasila, keď už bola tu. "Ten domáci škriatok..."

"Ciry?"

"Áno. Vravel si, že už je stará," podotkla, kým prechádzali cez obývačku k druhým otvoreným dverám, za ktorými sa črtal okrúhly stôl zaodetý dlhým bielym obrusom. Lily mala dojem, že nie je dosť vhodne oblečená na tak luxusnú večeru. "Dalo by sa nejako zariadiť, aby mala tiež prázdniny?"

Vošli do malej jedálne. Bola to polooblúkovitá miestnosť, pričom polkruhovú stenu tvorilo jedno veľké okno. Na stenách a stole horeli sviečky a za oknom ticho padal sneh na fontánu, ktorá však v tomto ročnom období spala.

"Mal si mi povedať, že budeme večerať takto," pokarhala Jamesa, keď si všetko pozrela.

"Ako takto? Je to normálna večera. Neviem čo ti nevyhovuje," odvetil, sadol si na jednu zo stoličiek a vrátil sa k tomu, čo hovorila o Ciry. "Čo si myslela tými prázdninami pre škriatka?"

"Vieš, celý tento dom je úžasný a cítim sa tu naozaj skvele - až na to, že si tu ty, Potter - Ale, neviem, niečo tomu chýba," priznala a načiahla sa za pohárom vody, aby si James nevšimol ako sa začervenala. Povedať, že takýto nádherný dom nie je kompletný, to chce istú dávku odvahy.

"A čo konkrétne?" obzrel sa okolo seba, akoby to 'niečo' mohol zbadať.

"Koláče," odvetila a James sa zasmial.

"Poviem Ciry, aby nejaké prichystala," navrhol pobavene.

"Nie, nie!" pokrútila hlavou. "Ja chcem piecť koláče! Chýba mi tu nejaká činnosť. Vždy na Vianoce pomáham mame v kuchyni, alebo s otcom zdobíme dom a s Petuniou chodíme nakupovať do muklovských obchodov, alebo, keď som bola malá, tak sme so Severusom vyrábali také malé ozdôbky z papiera a... Ty vieš ako to u nás vyzerá na Vianoce, bol si predsa tam."

Zdalo sa, že James nad tým uvažuje. Potom sa uškrnul: "Ak sa nudíš, viem o jednej činnosti, ktorá by ťa zabavila."

"Na to zabudni," zahriakla ho. "Povedz Ciry, aby si urobila voľno alebo čo, ja sa v týchto veciach nevyznám, a nechaj ma, aby som nám urobila Vianoce ako doma."

James si zložil okuliare, prehrabol si rukou vlasy a prikývol. "Keď tak veľmi chceš. Ale uvedom si, že sú to naše prvé spoločné Vianoce, Evansová. Mohli by sme ich stráviť oveľa príjemnejšie ako pečením koláčov."

"Veľmi vtipné," zaironizovala. "Ty môžeš robiť 'nič' ako si si cez Vianoce zvykol."

"Dobre, ty si to chcela," súhlasil napokon nie práve nadšený jej návrhom.

"Ďakujem," usmiala sa a konečne sa mohli naplno pustiť do jedla.



Keď neskôr v ten večer ležala v izbe pri knihe a snažila sa nevnímať zvuky vetra šantiaceho v podkroví, musela si priznať, že by bola oveľa spokojnejšia, keby mal James izbu aspoň o trochu bližšie. Nebola vydesená, ani sa nechystala tej noci niečoho báť, cítila sa len zvláštne osamotená a stratená.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Uškrnula sa. Vzhľadom na skutočnosť, že tu boli až dvaja, mala isté neodôvodnené podozrenie, že za dverami stojí James. "Je niekto doma?"

"Všetci šli na pivo!" odvetila spokojne sa usmievajúc.

"Otvor mi, Evansová!" požiadal ju.

"Otvor si sám," odporučila mu. "Máš dve ruky a celkom zdravé."

"Mám, ale obe sú zaneprázdnené," odpovedal krotko. "Tak otvoríš alebo nie?"

"Nie," odsekla, posadila sa na posteli a očakávala, že vojde sám, ale za dverami zavládlo podozrivé ticho. Dokonca sa jej zdalo, že počula zvuk krokov. Žeby naozaj odišiel? Vstala a rýchlo priskočila ku dverám. Nechcela tu zostať len tak. Trochu rozptýlenia by sa jej zišlo! Vo chvíli, keď natiahla ruku za kľučkou sa však dvere s buchnutím rozleteli. A keďže im stála v ceste, zmietli ju z nôh ako handrovú bábiku.

"Šťastie, že sa otvárajú dnu," okomentoval James a s úškrnom vošiel. "Čo robíš na zemi, Evansová? Poď radšej na posteľ."

Lily, nevediac, či si má skôr ratovať ruku alebo hlavu, niečo nesústredene zasyčala.

"Si v pohode?" spýtal sa.

"Zabijem ťa," stonala. "Skoro si mi zlomil ruku."

"No, pozri sa na to trochu realisticky. Nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že to skôr ja zabijem teba," skonštatoval, čupol si k nej a pokračoval starostlivým tónom. "Prečo si nedávaš pozor, Evansová? Chceš sa úplne dokaličiť?"

"JA si nedávam pozor? Ty si ma práve ovalil dverami!"

"Nemohol som vedieť, že stojíš hneď za nimi," vysvetľoval rozumne. "Mala si sa ozvať, kým bol čas. Teraz to na mňa nemôžeš zvaliť."

"Trhni si," zasyčala a konečne sa podujala vstať.

"Priniesol som nám víno," podotkol úplne zbytočne, pretože držal strieborný podnos tak vysoko, že si ho jednoducho nemohla nevšimnúť. "Preto som nemohol otvoriť."

Sadla si na posteľ a sledovala, ako James nalieva víno z veľkej baňovitej fľaše. "A kde si prišiel na nápad, že si s tebou dám víno? Opäť geniálna myšlienka z tvojej hlavy?"

"Hej," uškŕňal sa, vzal poháre a jeden jej podal.

Vzala ho do ľavej ruky, keďže pravá ju stále neznesiteľne bolela. "Nečakala som od teba takéto lacné triky."

"Ako že ťa ovalím dverami?"

"Že sa ma pokúsiš opiť priamo v izbe," opravila jeho omyl. "Ešte prines gramofón a pusť nejakú prehnane romantickú hudbu. To predsa platí na dievčatá, nie? Trocha romantiky, veľká dávka sebavedomia a pocit opustenosti niekde 'ďaleko od civilizácie'..."

"A ešte si zabudla na tlmené svetlo a dôverný rozhovor o láske a milencoch," doplnil, sadol si na taburetku pri stolíku a žmurkol na ňu. "Môžeš začať, Evansová. Pokojne si vylej srdce. Kto bol tvoj prvý? Nie, počkaj, najprv chcem počuť o tvojom prvom bozku."

"Samé lacné triky," krútila hlavou, no šibalsky sa pri tom usmievala.

"Nie, Evansová," vzdychol si James skúmajúc tekutinu vo svojom pohári. "Mám ťa tu celý týždeň. Nezbalím ťa hneď v prvý večer, to by nebola žiadna zábava."

"Takže ty sa na mne zabávaš?"

"Občas," priznal, uškrnul sa ponad okraj pohára a začal ďalej domŕzať: "Ten tvoj prvý bozk ma naozaj zaujíma. Viem si živo predstaviť nejakého bucľatého blondiačika so strateným výrazom a malú, možno dvanásťročnú Evansovú..."

"Prestaň," začervenala sa. "Vôbec nič ti hovoriť nemusím, mohol by si si to pamätať aj sám, až taký pripitý si nebol."

"Óóh," zavyl James so smiechom. "Ale náš prvý bozk bol až v piatom ročníku, to nemôžeš myslieť vážne! To nie je žiadna zábava."

"Zábavné to vážne nebolo," schladila ho. "Mala som chuť odtrhnúť ti hlavu."

"Vždy som bol na roztrhanie," skonštatoval a kým sa smial, Lily sa snažila rozhýbať si ruku. Akosi sa jej to však prestávalo páčiť. Zdalo sa jej to, alebo jej naozaj trochu opuchla? James nerušne pokračoval: "To môj prvý bozk..."

"Potter, nepochybujem, že tvoj prvý bozk sa odohral tak dávno, že by mi o ňom mohol rozprávať Richard Chrabromil, ale asi budem potrebovať niečo na opuchliny," prerušila ho, držiac ruku v čo najprirodzenejšej polohe. "Moja ruka trošku rastie."

Odložil svoj pohár na stolík, vzal jemne jej navretú ruku do dlane a pozrel si ju z každej strany. "Keby tu bola mama, alebo aspoň madam Pomfreyová," pousmial sa a položil jej ruku na kolená. "Nemám nič na opuchliny, Evansová."

"Stačí nejaká mastička a kus obväzu," upresnila, keď videla, že nie je schopný vymyslieť niečo sám. "Nemáte doma lekárničku?"

"Em... nie," zatváril sa nevinne. "Mama mala akúsi knihu o liečiteľstve s kopou veľmi užitočných elixírov a podobných hlúpostí. A keď sa stalo niečo vážnejšie, napríklad, keď som otcovi odčaroval uši, šli sme k Mungovi."

"Bohužiaľ, moje uši sú stále na správnom mieste," zaironizovala.

Posunul si okuliare na nose a zamyslene zacmukal. "Pozriem sa dole. Škoda, že Ciry je už preč, určite by niečo našla."

"Ďakujem za prehnanú ochotu," zakričala za ním, keď vychádzal z dverí. Keby vedela ako rýchlo James prebehol chodbami, aby prehľadal malú miestnosť vedľa maminej pracovne, plnú odvarov a elixírov, nikdy by sa na neho za jeho "lenivosť" nehnevala.

"Priznávam, že mám na tom istý podiel viny," komentoval, keď sa dovalil späť do jej izby s plnou škatuľou odvarov a obväzov, ktoré našiel. "Ale musíš uznať, že stáť za dverami, ktoré ide niekto vykopnúť je hlúposť."

"Ešte mi vynadaj, že som sa mala uhnúť, alebo brániť ochrannými zaklínadlami a nič ťa nezachráni pred dlhou a bolestivou smrťou," vyhrážala sa, kým si sadol k nej a skúmal obsah fľaštičiek. "A hlúposť je vykopávať dvere za ktorými stojí dievča odmietajúce ísť s tebou na rande."

"Tomu sa zase hovorí pomsta," opravil ju, pobavene sa zasmial a zatrepal vo vzduchu jednou z fľaštičiek. "Máš zmätok v pojmoch, Evansová. Musím ti toho ešte veľa vysvetliť. Asi som našiel, čo potrebuješ."

Vytiahol zátku a ovoňal bieložltú polotuhú zmes. Kriticky zmraštil obočie, potom sa uškrnul, vzal obväz a požiadal ju, aby mu podala ruku.

"Určite je to ono?" váhala.

"Určite," povedal a stále čakajúc na jej ruku sa usmieval ako slniečko. "Uvedom si, že toto je prvý raz kedy ťa žiadam o ruku."

"Aj posledný," uistila ho a konečne mu ju podala.

Keď bola ruka pevne zakrytá niekoľkovrstvovým krytom z obväzov James usúdil, že pacient potrebuje ticho a pokoj, vzal pod pazuchu škatuľu s medikamentmi, do rúk tácku s vínom a s neúspešným pokusom o pusu na dobrú noc sa vytratil.

Lily si vydýchla. Dnešný veľmi netradičný deň má za sebou. Ešte musí vydržať... koľko to vlastne trvajú Vianočné prázdniny? Snáď len nie celý týždeň?! Použiteľnou rukou odhrnula posteľnú prikrývku a zvalila sa na vankúš. Má mu odolávať celý týždeň? To je naozajstné mučenie!

"Evansová? Stojíš za dvermi?"

"Nie," odvetila. "Čo zase chceš?"

James otvoril dvere celkom pokojne, bez buchotu a bez použitia dolných končatín. "Vieš, práve som si predstavoval ako sa prezliekaš a..."

"Ty si predstavuješ ako sa prezliekam?" nenechala ho dohovoriť. "Si vôbec normálny? Zakazujem ti, aby si si niečo také predstavoval!"

"Práve že som normálny," obhajoval sa. "A mám právo predstavovať si to. Aj ty si teraz predstavuješ ako sa prezliekam ja."

"To nie je pravda!"

James sa uškrnul. Chvíľku počkal a potom pomaly prikývol "Ale TERAZ už si to predstavuješ."

Lily očervenela ako reďkovka. Prečo jej lezie o hlavy? "Ak si chcel len to, môžeš zase zaliezť do svojho brlohu."

"Ja som ti prišiel pomôcť," vyhlásil, akoby to bolo od začiatku jasné. "Pochybujem, že sa dokážeš sama prezliecť s tou doráňanou rukou."

"Tak o tom viac nepochybuj. Dobrú noc," vyprevadila ho von z dverí, zabuchla za ním a dúfala, že najbližších osem hodín nebude počuť ani náznak toho, že James Potter býva v tomto dome.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lúthien Lúthien | Web | 11. října 2011 v 13:13 | Reagovat

Fantastické!! Miluju tuhle povídku! Je naprosto úžasná! Dokonalá! Překrásná!
Obdivuju,jak dokážeš napsat ten rozhovor s Jamesem. Píšeš prostě skvěle a já se těším na další tvé články ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama